iron

Prečo? ... Prečo vznikol tento blog?

Dôvodov je viac. Asi najhlavnejší je prebytok voľného času. Ako je to v dnešnej hektickej dobe, kedy má čas nevyčísliteľnú hodnotu, možné? Priznám sa, neviem. Je to záhada, na ktorú je moje chápanie prikrátke. Možno je to tým, že z práce nechodím až tak neuveriteľne vyčerpaný. Možno je to tým, že ma práca vyčerpáva fyzicky natoľko, že potrebujem zapojiť do činnosti aj mozog, aby som "nescvokol". Pre lepšie pochopenie Vám skúsim priblížiť moje momentálne "bytie". V podstate celý deň trávim v práci. Je pravda, že moja práca ma baví, ale nie je pri nej potrebné zapájať mozog často do aktívnej činnosti - nie, nekopem kanále, ani nezbieram odpadky po uliciach - no už je to rutina a viac menej vykonávam všetky činnosti podvedome. Radím sa k nadpolovičnej väčšine populácie na Slovensku - pracujem manuálne, no zatial sa za to nehanbím. Nie je predsa nič zlé, ani podradné na tom, keď človek niečo tvorí, vyrába alebo konštruuje. Ale aby som sa vrátil k tomu môjmu bytiu. Z práce sa vraciam domov väčšinou vo večerných hodinách a keďže bývam v byte, nie je potrebné sa skoro o nič starať, nič opravovať ... teda okrem môjho pohodlia a potrieb /ale o tom potom/. Koníčkov vekom ubudlo, najskôr som sám sebe nahováral, že odkedy pracujem, nemám čas, ale mýlil som sa. Času je kopec. A hlavne toho voľného - nevyužitého. A sme tu - prebojovali sme sa k prvému prečo. Prvému dôvodu, prečo vznikol tento blog. Jednoducho povedané z nudy. Ale ako som spomínal, tých -prečo- je viac. Druhým, dosť podstatným dôvodom je moja potreba komunikovať. Komunikovať so svetom, deliť sa o svoje myšlienky s inými ľuďmi a zdielať svoje názory. Tretie -prečo- je asi moja povaha. Som človek, ktorý veľmi veľa vecí musí komentovať, ironizovať a niekedy mám nutkanie toto všetko dať "na papier", v tomto prípade virtuálny. To boli asi tie najhlavnejšie "prečá". Sú tu ešte tie menej podstatné dôvody a nájdu sa určite aj také, ktoré ma v tomto momente nenapadajú, ale tie si nechám na neskôr.

Prečo? ... Prečo práve IRON?

Neviem, bol to taký záblesk :-D. Iron je v preklade železo, ak sa nemýlim. /angličtina nie je moja silná stránka/
K železu mám dosť silný a kladný vzťah. Vlastne celý môj doterajší život sa točí okolo železa. Od mojej práce počnúc, cez záujmy - tie na ktoré neostal čas :-D, až po ... proste celý. Železo ma neuveriteľne fascinuje. A nie len železo, ale kov ako taký. Je všade, je potrebný a nevieme si bez neho predstaviť fungovanie v dnešnom svete. Pozrime sa okolo, je všade a pritom je tak obyčajný, tak všedný. Stále si kladiem otázku, aká to musela byť pred tisíckami rokov náhoda, keď človek prišiel na to, ako sa dá získať, oddeliť od zeme, taviť, formovať  ... Železo, oceľ alebo iný kov má úžasné vlastnosti. Je pevné, formovateľné,  oproti iným - hlavne prírodným materiálom je temer dokonalé. Železo samotné je pomerne mäkké, no v spojení s inými prvkami dokáže byť tvrdé, krehké ... Ale dosť už, lebo vidím, že sa zamotávam :D ... ale dokázal by som tu o ňom básniť ešte hodnú chvíľu :-D.
Skoro som zabudol - Iron tvorí základ slova ironický ... a ja mám iróniu rád ... divné ...

Na záver:

V tomto mojom prvom, novom, krásnom blogu sa nechcem držať žiadnych tém, žiadnych osnov a ani predmetov. Budem písať o všetkom, čo ma zaujme, čo ma znechutí, naštve, poteší  ... Takže tu bude neuveriteľná zmes, zmes všetkého ... mojich názorov, pocitov, možno a v neposlednom rade suchých opisov všetkého možného aj nemožného ... Bude mi to tu slúžiť asi ako denníček, kniha prianí, sťažností a samozrejme výleváreň zlosti /možno aj radosti/. Píšem si to tu pre seba, ale netajím sa tým, že mi spraví radosť každé prečítanie, komentár, pochvala alebo sťažnosť od Vás ... :)

                                                         S pozdravom: E.